V sobotu sa na štart MTB maratónu postavilo 360 pretekárov prevažne zo Slovenska, Čiech, Maďarska a Rakúska. Najpočetnejšiu klubovú účasť malo MTB Kolečko z Bratislavy a Komárňanský tím Mama Trek. O jedenástej hodine primátor mesta Bratislavy Milan Ftáčnik spoločne zo županom Pavlom Frešom odštartovali výstrelom 4. ročník Zimného MTB maratónu.
Trať nás po pár metroch viedla do ostrého asfaltového stúpania. Tu na nás čakali hneď prvé nástrahy zimy v podobe zamrznutej vody, ktorá bola po celej šírke cesty. Tlačenica bola riadna a snažil som sa vyhýbať sa konfliktom s inými jazdcami, čo sa mi našťastie podarilo a predišiel som pádom. Vjazd do lesa bol ešte vcelku v poriadku a aj stúpanie na Tri duby sa išlo dobre. Po výšlape na kopec nás ale už nič dobré nečakalo. Vyjazdené ľadové koľaje od áut dali poriadne zabrať. Po strede sa moc v niektorých úsekoch jazdiť nedalo, a tak noha dole z pedálu a len som si korigoval rovnováhu a pevne držal riadidlá. Rýchlosť nebola vysoká, lebo keď som videl jazdcov predo mnou, že odpadávajú ako hnilé hrušky, išiel som radšej opatrne a na istotu.
Údolím Vydrice som občas aj potlačil bicykel vedľa seba, občas si aj ponadával, ale boli aj úseky, kde som si vychutnal jazdu v zľadovatenom koryte. V klesaní k modrej turistickej značke, ktorá nás potom doviedla na Biely kríž, som si odtestoval skok z bicykla do snehového záveja. Vcelku to bola sranda, aj keď pri tom lete mi nebolo všetko jedno. Ako sme sa blížili na vrchol stúpania, snehu pribúdalo a ľad sa úplne vytratil. Na občerstvovačke som nestál, takže ani neviem, aké dobroty tam ponúkali.
Ostatok trate je prevažne dolu kopcom, v tom snehu to však nebude také ľahké. Z Bieleho kríža cez Bystrické až na Malý Slavín je trať o niečo lepšia ako v úvodnej časti, ale ani tu nechýbajú ľadové pasáže a bolo treba si dávať pozor. Pred Malým Slavínom som hodil druhého „tigríka“ a našťastie aj posledného, ako sa ukázalo neskôr. Časť trate od Malinského vrchu až do cieľa bola asi v najlepšom stave. Posledný zjazd bol bez snehu a ľadu a vychutnal som si konečne poriadnu „bikovačku“. V cieli som bol rád, že som zdravý a živý, a že technika tiež vydržala takúto náročnú skúšku.
29 kilometrovú trať najlepšie zvládol Dominik Turan z CK Outsiterz Novatec, a to za čas 1:32:39 a približne s 5 minútovou stratou prišiel do cieľa ako druhý Tomáš Suchár z tímu Trek KCK Oslany. Najlepšia dáma Michaela Maláriková zvládla trať za 2 hodiny a 3 minúty.
V nedeľu bola pre bežcov pripravená 9,7 kilometrová trať na asfaltovom okruhu Snežienka – Kačín – Snežienka. Trať s prevýšením 160 metrov preverila bežecké schopnosti 146 bežcom. Odštartovalo sa o 11:00 hod. a pelotón sa veľmi rýchlo roztiahol. Bežalo sa síce po asfalte, ale väčšia časť trate bola pokrytá kašovitým nánosom snehu. Približne prvé tri kilometre sa išlo miernym stúpaním až k odbočke na Kačín. Ostrý výbeh do kopca dal poriadne zabrať. Približne na 5-tom kilometri bola občerstvovačka a potom pretekárov čakal dlhý zbeh k Rotunde na Železnej studničke. Myslel som si, že beh dolu kopcom bude hračka. Ale mýlil som sa. Telo prestalo poslúchať moje pokyny a rapídne som spomaľoval. Jednoducho došla para. Začali ma predbiehať pretekári zo zadných radov a kým som sa dostal do cieľa, zostal som na konci pretekárskeho balíka.
Najlepší bežec Michal Lami trať zvládol za 34 minút a 32 sekúnd. Najrýchlejšia dáma v cieli Renáta Klčová zvládla trať za 41 minút a 22 sekúnd.
4. ročník 1. Zimného maratónu mal veľký úspech. Organizátori Pavol Grujbár a Juraj Jánošík so svojim tímom ľudí predviedli výbornú prácu a organizáciu tohto 2 dňového zimného dobrodružstva. Pestrý program počas aj po skončení súťaží, veľkokapacitný vykurovací stan, skvelý moderátor „Pinďo“, zdravotné zabezpečenie IRS, vyhliadkové lety vrtuľníkom a mnoho ďalších vymožeností, o ktoré sa postarali títo skvelí ľudia. Patrí im za to veľká vďaka. Už teraz sa teším na Intersport Stupava Trophy, ktorá sa bude konať 28.–29.7. 2012.
Martin Neradovič
foto: Radko Duda
