Odvážny Slovák si plní svoj sen o ceste okolo sveta na neobvyklom dopravnom prostriedku, na bicykli. Na ceste už viac ako 26 mesiacov a za ten čas navštívil 4 svetové kontinenty. Jednu cestu okolo sveta má už za sebou. Priemer Zeme po rovníku je 40 075 km, a Karol má na konte už viac ako 43 tisíc km.
Za dva roky už prešiel hodný kus cesty. Na potulkách je už viac ako dva roky, potom čo v Kanade plašil medvede a brodil sa zasneženými kopcami Kanadských hôr, prešiel do krajiny neobmedzených možností, USA.
Húževnatá slovenská nátura sa v ňom nezaprie. Jeho cesta začala na starom kontinente - v Európe, no hneď, ako prekročil hranice Ázie, išlo do tuhého. Turecko, Irán, Uzbekistan, India. To je len torzo z toho, čo všetko videl a zažil na vlastné oči.
Svojou cestou dokazuje každému skeptikovi, že šťastie nie je výsledný stav, ale životný status. Šťastie je žiť si svoj sen, nebáť sa vykročiť mimo svoju komfortnú zónu a každodenne prekonávať samého seba. V zime, daždi, vetre, spaľujúcich horúčavách, na púšti, v prérii, v pralese, jeho domov je všade. Byť na ceste okolo sveta, znamená stať sa na istý čas bezdomovcom.
Prvý rok World Bike Travel
Putovanie Iránom prinieslo Karolovi a jeho „parťákovi“ Helmutovi, s ktorým išiel kus cesty, i krušné chvíle. Najmä po zrážke s traktorom, po ktorej sa Karol dostal v Iráne do nemocnice, na políciu a na súd. Po nehode nevedel chodiť, no bicyklovať dokázal, a tak sa rozhodol, že niekoľkoročnú prípravu na cestu a celý projekt nezahodí za hlavu a znova zabojuje.
„Na nohu som nemohol vôbec stúpiť. Do nemocnice ma do odviezla stará sanitka. Rozmýšľal som, čo ďalej. Helmut vyzeral, že je v ešte väčšom šoku než ja. Keď videl, ako to na mňa letí, myslel si, že je už po mne. Nakoniec sa rozhodnutie pokračovať s jednou nohou na bicykli až do Taškentu časom javí ako najlepšie, aj keď to nebolo ľahké. Miesto Persepolisu a iných historických miest to bol boj s miestnou byrokraciou.“ Píše Karol o svojich pocitoch v knihe z prvého roka cesty.
Bezpečné krajiny a turistické miesta ho nelákajú. Karol na svojej ceste rád zabočí mimo hlavnej trasy, kde vidí naozajstný život ľudí a ich problémy. Po Indii a Srí Lanke zavítal na Nový Zéland a do Austrálie. Musel si so sebou nosiť zásoby vody, ktoré mal na chrbte. Nehostinná a vyprahnutá krajina „Červenej Zeme“ je plná nebezpečných zvierat, a teplota bola neznesiteľná. Jeho heslo bolo „Vždy môže byť aj horšie.“
Milé stretnutie, pri ktorom má človek srdce v krku, zažil s jedovatým hadom či škorpiónom. No napriek všetkým prekážkam sa mu podarilo prejsť celým Austrálskym kontinentom bez ujmy. Najviac sa sťažoval na samotu, ktorú zažil na dlhých a vyľudnených austrálskych prériách.
So svojimi zážitkami sa podelil aj prostredníctvom fotoknihy z prvého roka cesty. Začal ju pripravovať práve v Austrálii a dokončil v Nepále. K dispozícii je tlačená alebo elektronická verzia. Môžete ju získať na www.startovac.cz a zároveň podporiť projekt ako aj ďalšie pripravované publikácie. Dá sa získať osobná pohľadnica z exotiky, cestovateľský fotokalendár a iné zaujímavé veci. So svojimi zážitkami a fotkami sa cestovateľ delí na Facebooku na stránke World Bike Travel.
Fotografie z prvního roku najdete ve fotogalerii »
Video z prvého roku
Henrieta Vagnerová
foto: Karol Voltemár a Henrieta Vagnerová
